Úvodná stránka » Odkazy a články » Problematické postupy počas pôrodu

Problematické postupy bežne používané v pôrodniciach z pohľadu výskumov

(Odborná supervízia: Ivana Königsmarková/ČR)

 

O autorke: Ivana Königsmarková pracuje ako pôrodná asistentka od roku 1794 a od roku 1996 pôsobí ako súkromná pôrodná asistentka. Podieľala sa na založení Českej asociácie pôrodných asistentiek a v rokoch 1997 - 2005 bola jej predsedkyňou. Je spoluzakladateľkou Centra aktívneho pôrodu v Prahe a je viceprezidentkou českej Unie pôrodných asistentiek. Organizuje kurzy predpôrodnej prípravy, stará sa o ženy počas tehotenstva, pri pôrode a v šestonedelí, organizuje odborné konferencie a semináre. Dlhé roky doprevádza ženy pri domácich pôrodoch. Je iniciátorkou a podieľa sa na realizácii projektu Fontanela - koalície za zlepšenie služieb v materstve a rodičovstve. Je tiež lektorkou špeciálneho kurz pre duly.

Oholenie pubického ochlpenia

- predpokladalo sa, že znižuje riziko infekcie a uľahčuje zošitie prípadných pôrodných poranení

Pre túto hypotézu neexistujú žiadne dôkazy. Rutinné používanie tohto postupu môže naopak zvýšiť pravdepodobnosť infekcie vírusom HIV alebo hepatitídou (žltačkou) ako pre poskytovateľa starostlivosti, tak pre ženu.

Klystír

- predpokladalo sa, že stimuluje sťahy maternice a prázdne črevá umožňujú ľahší zostup hlavičky. Argumentom je tiež domnienka, že znižuje znečistenie a tým riziko infekcie matky i dieťaťa.

Klystír je nepríjemný a predstavuje určité riziko poškodenia čriev. Bez klystíru je prípadné znečistenie väčšinou len mierne a ľahšie sa odstraňuje, než znečistenie, ktoré nastane po klystíre. Neboli tiež zistené žiadne účinky tohto postupu na dĺžku trvania pôrodu alebo neonatálnu infekciu, či na infekciu vzniknutú po poranení hrádze.

Názor WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie):

Rutinné vykonávanie klystíru je postup jednoznačne škodlivý a mal by byť eliminovaný. Výnimkou môže byť výskyt zápchy, pokiaľ zápcha neustúpi ani v raných fázach pôrodu (kedy zvyčajne spontánne dochádza k vyprázdneniu čriev). V tomto prípade však žene postačí len malá klyzma alebo uvoľnenie análnej oblasti špeciálnym gelom.

Umelé vyvolanie pôrodu

– pôrodník k tomuto zákroku môže pristúpiť z viacerých dôvodov: obavy o stav dieťaťa, väčšie pohodlie, prenášanie, podozrenie na príliš veľké dieťa, predčasný odtok plodovej vody, nález streptokoka skupiny B

Pôrod je umelo vyvolávaný z mnohých dôvodov, ale v skutočnosti je len malé percento naozaj opodstatnených.  Pomerne časté je umelé vyvolanie pôrodu z dôvodu „prenášania“. Tehotenstvo trvá 40 týždňov +- 2 týždne. Do ukončeného 42. týždňa nie je preto možné hovoriť o prenášaní. Umelo vyvolaný pôrod v čase, kedy na neho matka ešte nie je pripravená, často končí cisárskym rezom.

Obmedzovanie jedla a pitia

- veľa lekárov sa stále domnieva, že jesť a piť počas pôrodu je riskantné, pretože v prípade podania celkovej anestézie (operačného pôrodu), by mohlo vzácne dôjsť ku vdýchnutiu čiastočiek jedla do pľúc (aspirácia).

Hladovanie ale nezaručuje, že žalúdok bude dostatočne prázdny. Celková anestézia sa pri pôrodoch používa čoraz menej.

Názor WHO:

Dehydratácia a hladovanie je pre ženu zdrojom značného nepohodlia a stresu a môže nežiadúcim spôsobom ovplyvniť priebeh pôrodu. Odopieranie jedla a pitia rodičkám nemá opodstatnenie a je zbytočnou a neúčelnou praxou.

Amniotomia

(dirupcia vaku blán/umelé prasknutie plodových obalov/pustenie plodovej vody)

- lekári tento zákrok zdôvodňujú tým, že urýchľuje pôrod a umožňuje určiť kvalitu plodovej vody, ktorá je ukazovateľom stavu dieťaťa. Môže tiež pôrod vyvolať a v neposlednom rade umožňuje zaviesť na hlavičku dieťaťa tzv. skalpovú elektródu.

Rutinné vykonávanie amniotomie má zanedbateľný a ťažko odhadnuteľný prínos a mnoho potencionálnych rizík. Včasná amniotomia zvyšuje riziko infekcie u matky i dieťaťa a riziko, že bude pôrod ukončený cisárskym rezom indikovaný pre tieseň plodu. Amniotomia môže byť tiež príčinou prelapsu (vyhreznutiu/predpadnutiu) pupočnej šnúry.

Názor WHO:

Amniotómia skracuje pôrod o pomerne krátku dobu a nie je faktorom, ktorý by mal na dĺžku pôrodu zásadný vplyv. Výskumy prospešnosť amniotomie nepotvrdili.

Epidurálna analgézia a anestézia

- tzv. „epidurál“ je metóda, pri ktorej sa vstrekuje chemická látka (anestetikum) kanylou zavedenou do dolnej časti chrbta. Dočasne znecitlivie nervy od miesta vpichu smerom nadol – pokiaľ správne funguje, žena necíti bolestivosť sťahov. Mnohí lekári sú presvedčení, že rodička pôrodnými bolesťami zbytočne trpí a považujú epidurálnu analgéziu za vhodnú úľavu. Podávanie epidurálov zarába pôrodniciam pomerne veľa peňazí. O rizikách, ktoré s epidurálom súvisia, sa príliš nehovorí, preto sa im tu budeme venovať bližšie.

Epidurálna analgézia (EDA) spomaľuje pôrod, vedie k častejšiemu používaniu chemického oxytocínu, zvyšuje počet epiziotomií (nástrihov hrádze), kliešťových pôrodov, vákuových extrakcií, pravdepodobnosť vaginálneho inštrumentárneho pôrodu a ukončenia pôrodu cisárskym rezom.

EDA môže výnimočne vyvolať i život ohrozujúce komplikácie u matky i dieťaťa - strata vedomia, kŕče, srdečná zástava, prudký pokles krvného tlaku, napínanie na vracanie, zvracanie, problémy s dýchaním, poškodenie mozgu, alergický šok, poranenie nervov, vznik abscesu, prudké bolesti chrbta alebo hlavy, problémy s močením, zimnica, svrbenie, senzorické potiaže, funkčné svalové poruchy, smrť matky, tieseň plodu; zvýšiť ich telesnú teplotu (spôsobiť horúčku) a hrozí riziko infekcie.

Matke môže spôsobovať dlhodobé alebo chronické problémy ako je dočasná urinárna inkontinencia (problémy s udržaním moču), vznik hematómov, poranenie alebo poškodenie nervov a ovplyvňuje jej (i partnerove) vnímanie pôrodu.

Možnými, i keď doposiaľ nepotvrdenými komplikáciami sú neurologické následky, dysfunkcia močového mechúra, chronické bolesti hlavy, dlhodobá bolesť chrbta, hučanie v ušiach, nedoslýchavosť a senzorické potiaže.

Epidurálne podávané analgetika a anestetika prenikajú do organizmu dieťaťa, negatívne ovplyvňujú jeho zásobovanie kyslíkom, môžu spôsobiť závažné poruchy srdcového rytmu dieťaťa, vyvolávať dýchacie problémy pri pôrode a komplikovať začiatok dojčenia. Môžu mať nežiadúci vplyv na fyzické i psychické zdravie novorodenca.

Neexistuje ani náznak vedeckého dôkazu pre hypotézu, že EDA chráni dieťa pred vznikom plodovej tiesne.

EDA narušuje fyziologický proces pôrodunegatívne ovplyvňuje prvý kontakt a vytváranie citového puta medzi matkou a dieťaťom.

Pôrodné bolesti sú normálnym fyziologickým javom a majú svoj zmysel. Existuje veľa prirodzených a bezpečných techník, ako stlmiť vnímanie bolesti pri pôrode:

  • slobodná voľba polohy v 1. a 2. dobe pôrodnej,
  • teplý kúpeľ alebo sprcha,
  • masáže, dotyky, hypnóza, hudba,
  • používanie techník na odvádzanie pozornosti (určitý rytmus dýchania, vizualizácia a iné).

Názor WHO:

Veľa žien tieto prirodzené metódy hodnotí pozitívne, nemôžu žene ublížiť a preto ich možno odporučiť. Farmakologické metódy by nikdy nemali nahradiť osobnú pozornosť a láskyplnú starostlivosť o rodiacu ženu.

Riadené tlačenie

- rutinným postupom niektorých pôrodníc je stanoviť začiatok 2. doby pôrodnej diagnostikovaním úplnej dilatácie (otvorenia) hrdla maternice a rodičku povzbudzovať k tlačeniu bez ohľadu na jej vlastné pocity

Názor WHO:

Fyziologický postup spočíva vo vyčkávaní, kým žena sama nepocíti potrebu tlačiť, teda kým sa reflex tlačenia neobjaví spontánne. Tento postup je pre ženu jednoduchší, nemá ani žiadne nebezpečné následky pre plod alebo výsledok pôrodu a celkovú dobu tlačenia skracuje. Tlačenie riadené personálom pôrodnice neprináša žiadne výhody. WHO zaraďuje tento postup medzi postupy používané nevhodne.

Epiziotomia

(nástrih hrádze)

– predpokladá sa, že nástrih je menej bolestivý ako natrhnutie. Tiež sa verí, že je prevenciou inkontinencie a vzniku hlbokých trhlín, zasahujúcich do zvierača konečníka.

V porovnaní so spontánne vzniknutými trhlinami nie je menej bolestivý, naopak je oveľa bolestivejší. Análne poranenia zriedkakedy vznikajú inak, než ako samovoľné pokračovanie nástrihu a zvyšujú pravdepodobnosť fekálnej inkontinencie, vzniku infekcie a bolesti pri pohlavnom styku.

Názor WHO:

Neexisutú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že liberálne alebo rutinné vykonávanie epiziotomie má priaznivé účinky. Existujú však jasné dôkazy o tom, že môžu spôsobiť škodu.

Prerušovaný kontakt matky a dieťaťa

- v mnohých pôrodniciach dochádza k separácii detí a matiek z dôvodov odnášania detí na rôzne vyšetrenia a zákroky, na pozorovanie na novorodeneckom oddelení, či zahriatie podchladených detí v inkubátote. Častým dôvodom býva tiaž snaha, aby si matky odpočinuli.

Názor WHO:

Telesný kontakt s matkou je najlepším prostriedkom na udržiavanie telesnej teploty dieťaťa.

Tento kontakt je doporučovaný i zo psychologických dôvodov: podnecuje vzájomné zoznámenie matky a dieťaťa a poskytuje dieťaťu dôležitý pocit bezpečia. Pre zdravie novorodenca je výhodné, keď sa stretáva s baktériami na koži svojej matky a nie s baktériami poskytovateľov starostlivosti. Dieťa by malo byť v tesnej blízkosti svojej matky cez deň i v noci a malo by k nej mať neustále neobmedzený prístup.

WHO zaraďuje obmedzenie kontaktu matky a dieťaťa po pôrode medzi praktiky preukázateľne škodlivé, ktoré by sa mali vylúčiť.

____________________________________________________________________________________

Použitá a doporučená literatúra:

GOER, Henci: Průvodce přemýšlivé ženy na cestě k lepšímu porodu. One Woman Press, 1999

ODENT, Michel: Znovuzrozený porod. Argo, 1995 a 2000

STADELMANNOVÁ, Ingeborg: Zdravé těhotenství, přirozený porod. One Woman Press, 2001

SIMKINOVÁ, Penny: Partner u porodu. Argo, 2000

WHO (kolektiv autorů): Péče v průběhu normálního porodu:  http://www.duly.sk/podklady/klasifikacia.doc