Strach z pôrodu

Prečo je potrebné hovoriť o strachu v súvislosti s pôrodom? Väčšina žien totiž počas tehotenstva pociťuje určité obavy a strach - je to normálne a pochopiteľné. Ak by sme sa ale snažili tento strach "ignorovať" mohlo by sa nám to počas samotného pôrodu vypomstiť. Strach totiž funguje ako "nepriateľ" prirodzeného pôrodu a ovplyvňuje spontánny priebeh pôrodu. Môže sa prejaviť napríklad ako nepostupujúci pôrod v dôsledku vnútorného stresu a napätia.

Z čoho máme strach?

Strach z pôrodu a obavy, ktoré prežívame v súvislosti s narodením bábätka majú rôzne príčiny. Je dobré, ak sa nám podarí pred pôrodom zamyslieť nad vecami, ktoré v nás vyvolávajú úzkosť a strach. Čím konkrétnejšie strach pomenujeme, tým lepšie s ním môžeme pracovať.

Pozorujte, ako vás strach ovplyvňuje, čo sa odohráva vo vašom tele, ako sa u vás strach prejavuje a pokúste sa nájsť spôsob, ako sa so strachom účinne vyrovnať.

"Čoho sa bojím?"

"Prečo sa toho bojím?"

"Ako sa u mňa tento strach prejavuje?"

Na začiatku tehotenstva nás trápia najčastejšie:

  • obavy z budúcnosti,
  • obavy ako zvládnem rolu rodiča,
  • obavy ako sa zmení môj život príchodom bábätka...

V druhej polovici tehotenstva sa začnú objavovať obavy zo samotného pôrodu:

  • strach z neznáma,
  • strach z bolesti,
  • strach z komplikácií...

Keď pôrod začne, môžeme pociťovať určité psychické napätie a vynoria sa ďalšie otázky:

  • zvládnem to?
  • bude to trvať dlho?
  • som pripravená na pôrod?

Ako vplýva strach na pôrod

K tomu, aby pôrod dobre fungoval, potrebuje náš starý mozog - riadiace centrum pôrodu - dostávať signál, že je k pôrodu priaznivá atmosféra. Znamená to, že telo je pokojné, uvoľnené a neprežíva strach. Strach totiž počas pôrodu slúži na to, aby zastavoval pôrodnú činnosť a v prírode tak umožnil rodiacej samičke bojovať alebo utiecť. Strach je prirodzená reakcia organizmu, ktorá varuje pred nebezpečenstvom a iniciuje telo k sebaobrane. A keďže pôrodné procesy človeka i zvierat riadi rovnaké mozgové centrum, je ľahké porozumieť tomu, ako aj v dnešnej dobe strach počas pôrodu funguje. Aj keď človek stratil strach zo svojho prirodzeného nepriateľa (strach z predátora), zostal v nás vrodený strach zo smrti a strach z neznáma.

 

Na priebeh pôrodu nevplýva len strach rodiacej ženy, ale aj strach jej partnera a tiež strach zdravotníkov. Vplyvom strachu sa potom k pôrodu pristupuje ako k jednej veľkej hroziacej komplikácii. Neustále sa vynára v mysli otázka typu "čo ak by náhodou?". A keďže strach je veľmi nákazlivý, je pochopiteľné, že pri takomto pohľade na pôrod si prestáva žena veriť a začína sa báť.

 

Zdravotníci majú strach, aby sa pri pôrode niečo nestalo – majú strach pred komplikáciami, pred súdnymi spormi..., preto používajú množstvo preventívnych zásahov. Na všetky pôrody sa pozerajú ako na rizikové. Lekári uprednostňujú aktívne vedenie pôrodu, aby mali veci pod kontrolou. Ak teda zdravotník v dôsledku vlastného strachu navrhne nejaký postup, veľmi ľahko získa súhlas rodičov, pretože prenesie na nich svoj strach: "Predsa nechcete, aby sa rodičke alebo dieťatku niečo stalo, že nie?"

 

Aj partneri majú strach. Sú do pôrodu veľmi emocionálne zainteresovaní - veď rodí ich partnerka a rodí sa ich dieťa. Aj pre nich je pôrod nová neznáma situácia a často prežívajú stres, strach o svoju partnerku, strach ako zvládne pôrodné bolesti, strach o zdravie dieťaťa i partnerky. Ako doprevádzajúce osoby pociťujú zodpovednosť za to, ako pôrod dopadne. Partneri môžu mať preto tendenciu veriť viac lekárovi než partnerke.

 

Tehotné ženy sú na strach veľmi náchylné, lebo majú vrodenú zodpovednosť za život, ktorý v sebe nosia – väčšina žien urobí čokoľvek, keď sa im povie, že je to v prospech ich bábätka – sú preto „ľahkou korisťou“ pre každého, kto sa ich snaží vedome alebo nevedome prostredníctvom strachu ovládať – to sa deje pri pôrodoch veľmi často.

Ako sa strach prejavuje - fyzická stránka strachu:

Strach zväčša prehluší všetky fyzické pocity až na tie spojené so strachom – zovretie žalúdka, zrýchlený povrchný dych až zatajenie dychu, zovretie hrdla, napnutie svalstva na tvári, končatinách – krv sa sústredí z tráviaceho traktu do veľkých svalových skupín, ktoré by človek využil na útek alebo útok.

Strachovú reakciu (paniku) môže spustiť aj malé prekvapenie, ak si ho primitívny mozog spojí s potenciálnym nebezpečenstvom – najmä, ak sa aktuálny podnet podobá na stopu z minulosti, ktorá bola zaznamenaná hlboko v mozgu ako raná skúsenosť (keď sme boli malí a zraniteľní) vnímaná ako ohrozenie života. Primitívny mozog zaobchádza s podobnými situáciami tak, ako keby boli identické.

 

Nový mozog síce umožňuje racionálne myslenie, ale nie je vždy schopný usmerniť reakcie primitívneho mozgu, preto sa môžeme veľmi ľahko vyľakať v situácii, ktorá nám pripomína dávnu nebezpečnú alebo traumatickú udalosť (napr. trauma pri vlastnom narodení).

 

Aj lekári majú svoje vlastné traumatické zážitky a navyše zažili už viacero problematických pôrodov – a keďže sa od nich očakáva, že vyriešia všetky problémy spojené s pôrodom – sú v zajatí strachu. Máloktorý lekár je schopný rozhodovať len čisto na základe rozumového úsudku – najčastejšie reagujú pod vplyvom obáv „čo ak by náhodou?

Rozumová stránka strachu:

Pocit strachu môže byť vyvolaný len pomyslením - predstavte si napríklad, že schádzate zo schodov a keď už si myslíte, že schody skončili, stúpite do prázdna (predstava nečakaného schodu). Strach sa vynára ako myšlienka a v momente sa prejaví strachovou fyzickou reakciou.

Telo najlepšie zbavíme strachu, ak ho presvedčíme o nepodloženosti strachu v danom okamihu - musíme vedome ubezpečiť primitívny mozog, že je všetko v poriadku.

Strach počas pôrodu:

Všeobecne sa pôrodu v súčasnosti netreba obávať – sú k dispozícii prostriedky, ktoré vyriešia takmer všetky vážne problémy, ku ktorým v menšine prípadov môže dôjsť.

 

Keď lekári dávajú najavo strach z pôrodu, často nevedia, čo v skutočnosti žena potrebuje. Dnešné ženy pochybujú o svojej schopnosti normálne porodiť zdravé dieťa – preto najviac potrebujú uistenie! Ale nie uistenie, že lekári urobia všetko, čo bude v ich silách, ale ubezpečenie, že ich telo i dieťa boli prírodou stvorené tak, aby celý pôrodný proces zvládli.

Telo ženy i dieťa boli prírodou stvorené tak, aby celý pôrodný proces prebehol úspešne.

Ako vymeniť strach za dôveru?

Stáročia zvládali ženy pôrody v rôznych náročných podmienkach. Civilizačnými vplyvmi sa z pôrodu urobila nebezpečná záležitosť a v 19. storočí sa začali pri pôrode používať lieky. Za toto obdobie sa do nás vžila predstava, že každý pôrod si vyžaduje hospitalizáciu, lekárov, lieky a zásahy.

Štatisticky len 10% prípadov si naozaj vyžaduje špeciálnu opatrnosť – z toho veľká väčšina potrebuje len malú pomoc v období tehotenstva, pôrodu alebo šestonedelia.

90% tehotenstiev má potenciál pre spontánny pôrod a bezproblémové šestonedelie!

Pôrodom sa mení stav vedomia rodiacej ženy - vplyvom hormónov sa znižuje citlivosť voči bolesti a prirodzene sa otupuje vnímanie bolesti.

Pôrodné hormóny umožňujú prakticky každej žene, aby v prípade nutnosti porodila dieťa bez pomoci, dokonca i keď je sama a inak by sa bála.

Pôsobením pôrodných hormónov žena pociťuje dôveru, poddáva sa pôrodu, po pôrode pociťuje eufóriu. Keď dieťa začne sať – vedomie sa opäť zmení, žena sa cíti príjemne a kľudne. Tento stav vedomia jej pomáha plne sa sústrediť na dieťa a nenechať sa rušiť okolitými vplyvmi.

Telo je prirodzene prispôsobené k pociťovaniu príjemných vnemov i bolesti, aby rodička poznala, kedy je všetko v poriadku.

 

Počas pôrodu ale často vzniká strach neužitočný – strach, kedy neustále očakávame niečo patologické. Tento strach pôrodný proces narúša!

 

Prílišné sústredenie sa na potenciálne problémy v skutočnosti spôsobuje fyzické problémy tým, že v tele sa spustia reakcie, ktoré ho privedú do stavu úzkosti.

 

Strach ale nemožno ignorovať, aj keď je nepodložený! Treba si ho všimnúť, porozumieť mu a naučiť sa s ním pracovať.

Zdravá žena sa pôrodu nemusí báť – práve naopak, mala by k nemu pristupovať s dôverou – najmä ak má moderná spoločnosť adekvátne prostriedky prvej pomoci.

Väčšina obáv dnešných žien sa sústredí na mylnú predstavu, že pre úspešný pôrod zdravého dieťaťa sa žena nezaobíde bez skúseného pôrodníka schopného chirurgických zákrokov.

Lekári sa zase boja situácií, v ktorých sa v minulosti cítili bezmocní (rôzne zažité komplikácie počas pôrodnej praxe).

Dnešný strach z pôrodu je teda pochopiteľný, avšak iracionálny.

Ako pracovať so strachom:

Príliš sa na strach nesústreďte, ani ho nepotláčajte.

Sústredenie sa na nejaký strach môže tento strach len upevniť a posilniť.

(Budhistické príslovie: "Privítajte strach ako nezvaného hosťa – pekne ho pozdravte, ponúknite šálku čaju a zistite, či sa môžete nejako poučiť z posolstva, ktoré vám prináša. Ak nenesie nič užitočné, poďakujte mu a pošlite ho jeho cestou. Rozhodne ho nevolajte aj na večeru ani na nocľah lebo potom sa ho už ťažko zbavíte.")

Strach nás môže navštíviť kedykoľvek a niekedy dokonca môže „priniesť i dar“ – môžeme sa od neho niečomu naučiť.  Ak ale za každú cenu chceme strach potlačiť, len ho tak posilňujeme a míňame na neho veľa energie a pozornosti.

Vaša príprava k pôrodu by mala viesť k tomu, aby sa zvyšovala dôvera v pôrod a nie aby sa informáciami o potenciálnych problémoch zvyšoval strach z pôrodu!

Možnosti práce s iracionálnym strachom pred pôrodom i počas pôrodu:

Vedome si vytvorte pocit vnútorného kľudu - vnútornej rovnováhy.
  • vytvorte si odstup od strachu,
  • uvedomte si, že strach je len emócia, ktorá v nás síce vzniká, ale môžeme ju nechať kľudne odísť,
  • pozorujte, akým spôsobom strach ovplyvňuje vaše telo i myseľ,
  • prepnite pozornosť na nejakú príjemnú telesnú alebo duševnú činnosť (prechádzka v prírode, vizualizácia obľúbeného miesta),
  • nechajte strach „na pokoji“ a preneste pozornosť na niečo iné – pomáha uvedomiť si, koľko žien úspešne priviedlo deti na svet, uvedomiť si, že sme súčasťou ženského pokolenia, súčasťou prírody a života na Zemi...,
  • naučte sa vedome si vytvoriť pocit vnútorného kľudu – treba preniesť pozornosť na dýchanie - nájsť a zachytiť sa svojho prirodzeného vdychu a výdychu – snažiť sa prirodzenému dýchaniu ničím nebrániť! pokojným ukľudňujúcim dýchaním sa emócie pomaly usadia a myseľ zostane čistá...,
  • pomôžte si vizualizáciou - ak do vizualizácie zapojíme čo najviac fyzických pocitov (čo vidím, čo cítim, ako to vonia,...), fyziologické zmeny v tele zodpovedajú zmenám ako pri skutočnej činnosti,
  • pri príprave na pôrod si predstavujte kľud pri kontrakciách, otváranie hrdla maternice, zostupovanie bábätka pôrodnými cestami.
Snažte sa o pozitívny prístup!
  • preneste pozornosť na radosť z dieťatka,
  • majte pozitívne očakávania - prestavujte si, ako prežívate svoj ideálny pôrod - ale nefixujte sa na nič konkrétne,
  • buďte otvorená všetkým možnostiam - berte pôrod ako "vyššiu moc",
  • počúvajte pozitívne pôrodné zážitky, rozprávajte sa so ženami, ktoré vám dávajú odvahu a pozitívne vás ovplyvňujú.
Aktívne sa pripravte na pôrod
  • zbierajte primerané množstvo informácií, ktoré vám pomôžu nájsť si vlastnú cestu (pomôcť vám môžu aj naše odkazy a články),
  • ak máte strach z neznámeho - spoznajte pôrodný proces (navštívte kurzy prípravy na pôrod, ak chcete, pozrite si pôrod na videu), navštívte vybranú pôrodnicu, spoznajte personál pôrodnice,
  • ak máte strach z bolesti – spoznajte význam bolesti pri pôrode, informujte sa aké prirodzené i lekárske spôsoby tlmenia bolesti máte k dispozícii,
  • získajte pocit istoty, pohody a kľudu - pripravte včas domácnosť na príchod bábätka, zbaľte si tašku do pôrodnice, stanovte si priority, vyberte si pôrodnicu, partnera pri pôrode...,
  • uvedomte si spojenie s prírodou - chodievajte na prechádzky do prírody, pozorujte život okolo vás, zvieratá, vnímajte, že aj človek je len súčasťou prírody.
Oddajte sa pôrodu - buďte pokojná, uvoľnená, nechajte telo pracovať.
  • zostaňte v kľude,
  • využite podporu partnera alebo duly,
  • vnímajte signály a potreby tela a reagujte na ne,
  • počas pôrodu využite pravidelné pauzy medzi kontrakciami na odpočinok – sústreďte sa len na prítomnosť - nie sa strachovať z ďalšej kontrakcie – to by viedlo k tomu, že sa začnete cítiť ako bezradná obeť v zajatí svojho tela,
  • pripomeňte si, že telo vám nechce spôsobovať bolesť, ale že sa len zo všetkých síl snaží priviesť vaše dieťa na svet!
  • pôrod berte ako veľký fyzický výkon na dlhej túre,
  • počas kontrakcie sa sústreďte na konkrétny okamih, aby bola kontrakcia čo najefektívnejšia! - uvoľnenie tela, prispôsobenie polohy, využitie gravitácie...,
  • nechajte sa akoby unášať na inú planétu – aj keď podmienky pôrodnice nie sú ideálne – nájdite si svoj "kútik", kde sa budete cítiť bezpečne, budete sa vedieť uvoľniť a oddáte sa tomuto zázračnému procesu,
  • podobne ako dýchanie, zaspávanie, trávenie, vyprázdňovanie i pôrod prebieha najlepšie bez vedomého usilovania a regulovania,
  • verte svojmu telu, že vie, čo má robiť!

 

Ženy, ktoré už rodili, hovoria o pôrodných bolestiach nasledovne:

... bolesti neprichádzajú tak náhle, ako vidíme vo filmoch. Stupňujú sa pozvoľna a sú medzi nimi prestávky. Tie je potrebné využiť vedomému odpočinku a nie ich "premrhať" strachom z ďalšej kontrakcie...

 

... na začiatku som sa veľmi bála a nedokázala som sa uvoľniť. Nevedela som sa uvoľniť a pripadala som si neschopná. Potom som sa ale na všetkých a na všetko "vykašľala", odhodila som zábrany a skúšala som všetko možné, aby som bolesti zvládla. Chvíľami som mala dokonca pocit, že moje "normálne ja" pozoruje odniekiaľ z horného rohu miestnosti moje "rodiace ja". Aj keď to vyznieva čudne, mňa toto rozdvojené myslenie veľmi posilňovalo...

 

... je to ako by ste tlačili do veľkej ťažkej brány, ktorá sa každou predýchanou, prechodenou, premasírovanou, prevzdychanou, či prefučanou bolesťou vždy o kúsok pootvorí...

 

... nie je to ani tak bolesť, ale skôr nepredstaviteľne ťažká, akoby až živočíšna . A keď to všetko skončí, ste na seba neskonale pyšné!...

 

... pomáhala mi myšlienka, že keď už bude najhoršie, lekári ma v tom nenechajú. Nakoniec to ale išlo našťastie takmer bez nich , čo som bola rada, pretože aj keď pracujú veľmi profesionálne, nie je to pre dieťa ani pre ženu veľmi šetrné...

 

... keď pôrod vrcholí, máte pocit, že ste blízko smrti, myslíte si, že ste na hranici svojich možností. Zvláštne je ale to, že táto myšlienka vás ani nedesí, ani nevzrušuje. Len cítite, že to, čo prežívate, presahuje všetky vaše vedomé možnosti a zároveň vnímate niečo ako rozkoš, pretože ste súčasťou niečoho ohromného a dokonalého, čomu sa s pokorou odovzdávate...

 

__________________________________________________________________________________________

 Z podkladov:

- APERIO I/2002 - Suzanne Arms, USA "O strachu",

- Ruth-Nunzia Preising "Porod je výzva. Strach z porodu a jak jej překonat."